Malacky.sk: Úvodná stránka

Používaním stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií
Dnes je 05.07.2020. Čas načítania stránky: 11:22:17. Meniny má Cyril a Metod.



   




Vyhľadávanie <

Mestské médiá <
Oznamy pre občanov <
Kalendár podujatí <
Júl 2020
POUTSTŠTPISONE
12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031
> Kultúra a šport
> Okolie

> Archív podujatí

CVČ - logoMCK - logoZUŠ Malacky - logo
On-line služby <
Elektronická podateľňa

Katalóg firiem obsahuje 291 položiek

V inzercii sa nachádza 3 inzerátov

Prezrite si užívateľské galérie!

Registrovaných 2557 užívateľov
Naposledy pridané <
RSS spravodajstvo <

Upozornenie na chybu Poslať ďalej Tlačiť

Rozprávanie študentky: Vtedy na Erasme – pobyt, ktorý (ne)dopadol... (14.05.2020)

Rozprávanie študentky: Vtedy na Erasme – pobyt, ktorý (ne)dopadol...
Tieto riadky píšem po štyroch mesiacoch strávených na študijnom pobyte v zahraničí. V krátkom príbehu podľa skutočných udalostí sa dozviete o radostiach i strastiach Erasmus študentky pred vypuknutím korona krízy v Európe i počas nej.

Predstavte si nasledujúcu situáciu: študentka žurnalistiky z Malaciek sa v letnom semestri vyberie na skusy do sveta (čítaj: na študijný pobyt Erasmus+ do poľskej metropoly Varšavy). Než odletela, zisťovala si všetky možné informácie o Erasmus pobytoch. Vo videách na YouTube ju často  pripravovali na to, aký strašný bude prvý mesiac.
 
Nadišiel deň odletu a ona s malou dušičkou dúfa, že váha, na ktorej deň predtým vážila kufor pomaly väčší než ona sama, neklamala, a celý jej život zabalený v tomto kufri váži len 20 kg. Kufor odbavený bez problémov, to je dobré znamenie. Spokojný pocit však mierne naruší hlásenie, že let do Varšavy je posunutý o hodinu. „Fajn, vypočujem si ešte jeden podcast (zvukový záznam umiestnený na internete - pozn. redakcie), povie si študentka. Postupne si však začne uvedomovať, že jej veľmi chýba komunikácia s ľuďmi. Preto po prílete volá a píše členom rodiny i priateľom.
 
Jej nálada sa začína zlepšovať už na druhý deň, keď sa z jednodňového ubytovania presúva na internát. Ide peši, keďže podľa Google Máp by mala cesta trvať maximálne 15 minút. Nezaobišlo sa to bez štrajkovania moderných technológií a chvíľami si nebola istá, či ešte kráča správnym smerom. Potom, ako záblesk z neba, zbadá svoju slovenskú spolužiačku, ktorá sem tiež prišla študovať, a spolu sa dostanú k hľadaným „intrákom“. Poviete si: „Poľsko susedí so Slovenskom, v kvalite ubytovania pre študentov nebude veľký rozdiel.“ No našťastie je nakoniec izba v ďaleko lepšom stave než očakávala.

Dievčina postupne spoznáva Varšavu, nových ľudí z rôznych kútov sveta (z Talianska, Mexika, Ruska, Nemecka, Rakúska, Japonska...), ochutnáva miestnu kuchyňu (zemiaky sú tu príloha číslo jeden, ryža nie je až tak bežná – ak si ju sami neuvaríte) a objavuje trochu odlišný spôsob výučby. Na Slovensku je to skôr o memorovaní faktov (česť výnimkám), v Poľsku sa viac diskutuje. Dievča nechce zaspať na vavrínoch, a preto si v novom meste nájde tanečnú školu, v ktorej pokračuje vo vzdelávaní sa v orientálnom tanci. Okrem toho si s novými priateľmi rada vybehne zakorčuľovať na Národný štadión či na ľadovú plochu v centre mesta, kde je ešte aj koncom februára citeľná vianočná atmosféra. Pritom občas pôsobí ako inštruktorka korčuľovania, keďže niektorí z priateľov korčuľujú prvýkrát v živote. Veľmi sa teší, keď vidí, že sa im darí a pády sú obmedzené na minimum. (Takže toto bol vraj ten najhorší mesiac z celého pobytu... Ani by som nepovedala.)

Po mesiaci plnom zábavy a spoznávania nového mesta však aj v Poľsku na dvere zaklope nečakaný hosť. Predstaví sa ako COVID-19 a postupne pre mnohých pochováva dobrodružstvo zvané Erasmus pobyt. Univerzita zatvára svoje brány a presúva výučbu do online sveta. Študentka sa nenechá odradiť a v Poľsku zostáva. Možno aj vďaka dobrej spolubývajúcej zo Slovenska, ktorá sa tiež rozhodla zostať vo Varšave. Čas - pre neodporúčané vychádzanie - najprv trávia plnením školských povinností, ale aj rozširovaním svojich kulinárskych zručností alebo sledovaním filmov a seriálov s ďalšou kamarátkou z internátu. Keďže sú v Poľsku približne od polovice apríla povinné rúška a zároveň sa znovu otvorili parky, rady sa ako dvaja banditi vyberú na prechádzku do jedného z nich. Parkov je vo Varšave neúrekom a sú nádherné. Dievča nezaháľa a pokračuje naďalej v tréningu orientálneho tanca aspoň vo svojej dočasnej izbe, aj prostredníctvom online tanečných hodín. Postupne ho však, okrem týchto celkom príjemných aktivít, začnú tlačiť termíny odovzdania seminárnych prác a esejí, a preto sa tieto dni venuje viac školským povinnostiam.
 
Ako nakoniec dopadne celý príbeh dievčaťa v zahraničí vám presne povedať neviem. Tento príbeh totiž ešte stále píšem...
 
Patrícia Arpášová
 
Foto: autorka 

Pre pridanie komentára musíte byť zaregistrovaný a prihlásený!


Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár






Created by OXIDE, s.r.o.