Publikum neodradilo ani hodinové čakanie na hlavných aktérov besedy. Moderátor Dado Nagy a etnologička Katarína Nádaská sa vo vlaku z Bratislavy tak zarozprávali, že zabudli vystúpiť v Malackách a previezli sa až do Kútov. O to viac bol ich následný rozhovor na nádvorí Pálffyovského kaštieľa zaujímavejší. Účastníci sa veľa dozvedeli o zvykoch a tradíciách na území Slovenska. Beseda sa konala v rámci podujatia Literárna kuchyňa.
Podmienky, v akých dnes žijeme, nám už nedovoľujú dodržiavať do bodky všetky tradície. Historická etnologička Katarína Nádaská však tvrdí, že je fajn o nich aspoň vedieť. Aj postoj ľudí k folklóru sa vekom vyvíja. „Nie každý mladý človek má vzťah k folklóru, piesňam alebo ľudovému odevu. Časom ako človek dozrieva, tak si uvedomuje, že to všetko je súčasťou našej histórie a máme byť na čo hrdí. Nie sme nijakým spôsobom menší národ než susedné národy. Naopak, krásu ľudového odevu alebo nášho folklóru máme jedinečnú,“ hovorí K. Nádaská. Podľa nej si krásu folklóru a tradícií mladí ľudia uvedomia napríklad pri štúdiu v zahraničí. Zdravý lokálpatriotizmus sa v nás môže vypestovať vtedy, ak v detstve počúvame okrem rozprávok aj rodinné príbehy, alebo keď staršia generácia zvykne rozprávať mladšej o tom, ako sa kedysi žilo. K. Nádaská spomína príklad, že kedysi sa ľudia hanbili, že pochádzajú z nejakej malej dedinky: „Vidím tú zmenu, že mladí ľudia sú hrdí na to, že sú z takej a takej obce a majú tam také a také zvyky, a robia preto v rámci folklórnych súborov to a to, aby rozvíjali tradície. Hoci často iba vo folkloristickej rovine, aj tak je to krásny prínos.“ 

Mágia vraj ešte nie je prežitkom Debata sa dostala aj ku konkrétnym slovenským zvykom. Napríklad k Veľkej noci. Šibačka a oblievačka boli pôvodne zvykom slobodných ľudí a až postupom času sa modifikovali. Veľa zvykov pochádza z dávnejších predkresťanských čias. Keďže starí Slovania nepoznali štyri ročné obdobia, bol pre nich dôležitý najmä sviatok letného a zimného slnovratu. Sviatok letného slnovratu súvisel s úctou k slnku. Počas decembra sa zase slávil súbor sviatkov spadajúcich pod oslavy zimného slnovratu. Neskôr z nich vznikli kresťanské Vianoce.Zabrúsilo sa aj do témy ľudovej mágie. „Vyše 20 rokov som sa venovala veľmi aktívne výskumu mágie, a myslela som si, že to je niečo prekonané, ale nie,“ prezradila K. Nádaská. S prekvapením počas výskumu zistila, že mágia – dokonca aj čierna – je medzi ľuďmi stále živá.  

Ohne, slnko a promiskuita Oslavy Svätojánskej noci boli v podstate nástupcom sviatku letného slnovratu. Pramene, ktoré hovoria o priebehu slávnosti v predkresťanskom období, sa zachovali zo zahraničia, napríklad z Franskej ríše. „Frankovia prijali kresťanstvo skôr ako my. Ich kresťanskí kronikári popisovali, čo sa to u tých barbarských pohanských susedov deje. Takýmto spôsobom sa nám zachovalo vykreslenie, ako prebiehala Svätojánska noc. Paradoxne, keďže Slovania v tom čase nemali vlastné písmo, tak práve od susedov,“ priblížila počas besedy etnologička a dodáva, že máme spisy aj od arabských cestovateľov. Slovania počas sviatku letného slnovratu poznali obrady súvisiace s úctou k slnku, ale aj s tzv. posvätnou promiskuitou. Tá mala racionálny základ – cieľom bolo rozširovanie kmeňa, aby bol silnejší. Po prijatí kresťanstva sa už tieto obrady nevykonávali. Zostali len obrady, ktoré sa týkali ohňa.

Na záver besedy účastníci kládli zvedavé otázky. Téma ľudovej mágie sa rozobrala pomenej, preto Katarína Nádaská navrhla, že v prípade záujmu by ešte niekedy prišla do Malaciek viac porozprávať o tejto téme.  Literárnu kuchyňu usporiadalo Mestské centrum kultúry a knižnica v rámci Malackého kultúrneho leta. Podujatie z finančných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Text a foto: P. Arpášová